Kde sa vzala tradícia husacích hodov?

Husacie hody k jeseni patria rovnako ako dovolenka pri mori k letu. Na husacine si pochutnávali v tomto období už naši predkovia a robíme to aj my dodnes. Toto obdobie je pre husacie pochúťky v podobe pečenej húsky, husacej pečienky a domácich lokší ako stvorené. Kde sa však táto tradícia vzala?

Aby sme našli odpoveď na túto otázku, musíme sa nazrieť poriadne hlboko do minulosti. Naši prapredkovia husi tradične konzumovali na Martina. Pramene hovoria dokonca o svätomartinských husiach. Hodové slávnosti na Sv. Martina boli počiatkom tejto tradície.

Svätý Martin Tourský sa narodil v roku 316 v Sabarii – meste, ktoré je dnes známe pod menom Szombathely a leží na západnom okraji Maďarska. Bol synom rímskeho vojenského dôstojníka. Otec mu dal meno po rímskom bohovi vojny a naplánoval mu aj skvelú vojenskú kariéru. Ako to však býva, syn mal o živote celkom inú predstavu. Po tom, čo ako mladík strávil niekoľko rokov vo vojenskej službe, nabral jeho život celkom iný smer. Prijal kresťanskú vieru, stal sa mníchom a neskôr aj biskupom v Tours. Kláštor, v ktorom pôsobil, funguje dokonca dodnes. S jeho životom je spájaných viacero zázrakov. Bol mimoriadne obľúbený tak za života, ako aj po smrti v roku 397. Dodnes patrí k najobľúbenejším svätcom v rímskokatolíckej cirkvi. Viac ako 4000 kostolov nesie jeho meno.

(dobový obraz – Sv. Martin darujúci polovicu svojho plášťa žobrákovi)

Pýtate sa, prečo sa práve s touto osobnosťou cirkevných dejín spája tradícia husacích hodov? Vysvetlení a legiend je hneď niekoľko. Jedna tvrdí, že ho neposedné húsky neustále rušili pri kázni, a preto trpia na pekáči. Iná tvrdí, že sa Sv. Martin medzi husami v mladosti skrýval, keď jeho rímsky otec poslal vojakov, aby ho našli a priviedli späť do tábora. No a ony ho svojím gáganím vyzradili, a tak Sv. Martin neušiel otcovmu hnevu a putoval do väzenia. Tento čin nenechali dedinčania bez pomsty a husi sa tak ocitli na pekáči.

Či už budete legendám o zrode husacích hodov veriť alebo nie, pravdou zostáva, že táto chutná tradícia sa v Slovenskom Grobe dedí z generácie na generáciu. Najmä počas jesene je tento rituál veľmi obľúbený. Je to obdobie, kedy husi naberajú na tuku, mäso je najchutnejšie a upečená húska najchrumkavejšia. Samozrejme, ak viete, ako ju dobre pripraviť.

Naša rodina sa venuje pečeniu husí už od 19. storočia. V penzióne Karolína teda v tejto tradícii pokračujeme už ako 4. generácia. V rámci tradičných grobských husacích hodov si u nás môžete pochutiť nielen na pečenej husi a husacej pečienke, ale aj na špeciálnej polievke z husacích drobov, plnených lokšiach, skvelej nakladanej zeleninke, domácich štrúdliach, či priamo u nás pečenom skvelom chlebíku.

Kapacita našej reštaurácie – či už priestorov pre sedenie, alebo kuchyne – navyše dáva priestor tak pre rodinné posedenie, ako aj pre veľké skupiny, ktoré si chcú touto cestou spríjemniť sychravú jeseň. Alebo aj ostatné ročné obdobia, pretože husi sa u nás pečú celoročne.

Samozrejmosťou je aj široký výber kvalitných vín z našej vínotéky, ktoré z husacích hodov v penzióne Karolína v Slovenskom Grobe robia skvelý zážitok.

Tešíme sa na vašu návštevu aj tento rok!

Rezervácia termínu:
mobil: +421 905 478 264, +421 918 507 241
e-mail: rezervacie@penzionkarolina.sk